Infrakúrenie v miestnosti ohrieva priamo podlahu, steny, objekty a osoby.
Princíp teplovlnného vykurovania spočíva v jednoduchom systéme tzv. sálania, kedy zdroj vyžaruje infračervené lúče; zdrojom je vlastne každé ohriate teleso, ktoré vydáva teplo do okolia sálaním a zdieľaním, čiže konvekciou. Infražiariče majú maximálny podiel sálavej zložky. Výrazne nižší podiel sálavej zložky majú teplovodné radiátory a tiež podlahové či stenové vykurovanie.
Pre názornosť zásadného rozdielu medzi klasickým konvekčným a infračerveným kúrením ponúkame zábery z termokamery, dokumentujúce, ktoré časti miestnosti sú jednou alebo druhou metódou vykurované najintenzívnejšie.
Konvekčné vykurovanie

Tepelné žiarenie radiátora zachytené pomocou termokamery. Z obrázku je jasné, že najvyššia teplota je dosiahnutá pod stropom izby, ako to napokon poznáme z praxe. Bohužial, oblasť stropu nie je človekom práve najčastejšie obývaná. Preto nám pri zakúrení po príchode na chatu býva najväčšia zima na nohy.
Konvekčný vykurovací systém využíva veľký teplotný rozdiel medzi ohriatym vykurovacím telesom a vzduchom v miestnosti. Vzduch je využívaný na prenos tepla, pričom nezáleží na primárnom zdroji energie (plynový kotol, kotol na tuhé palivá, elektrický konvektor, tepelné čerpadlo). Pri ohreve vykurovacím telesom (radiátorom, konvektorom a pod.) teplý vzduch stúpa hore, zatiaľ čo studený klesá k podlahe. Pri strope je potom výrazne teplejšie ako pri zemi, kde sa prevažne zdržiavame.
Infrakúrenie a kedy sa cítime „v teple“

Obraz miestnosti zahrievanej infrakúrením PION na snímke termokamery dokazuje, ako infračervené kúrenie zaisťuje, že je teplo práve tam, kde má byť, namiesto toho, aby zohrievalo nepotrebné časti bytu alebo zariadenia.
Oproti konvekčnému vykurovaniu používa infračervený vykurovací systém minimálne 80% energie priamo na ohrev stien, predmetov a osôb v miestnosti. Na ohriatie vzduchu nie je využívaných viac ako 20% energie. Vďaka vlastnostiam infračervených lúčov sú podlahy a steny ohrievané priamo. Zohriate povrchy okolo akumulujú teplo a prirodzene ohrievajú vzduch. Rozvrstvenie teplôt v takto vykurovanej miestnosti je oveľa rovnomernejšie, takže rozdiel teplôt medzi podlahou a stropom sa v miestnosti vykurovanej infrakúrením pohybuje okolo 1°C (oproti konvekčnému vykurovaniu, kde rozdiel medzi podlahou a stropom môže predstavovať až 10°C!). Vďaka tomu, že predmety v miestnosti majú rovnakú alebo vyššiu teplotu ako vzduch (na rozdiel od konvekčného vykurovania, ktoré ohrieva najmä vzduch – pozri predchádzajúcu termosnímku), ľudia v miestnosti netrpia známym pocitom „studených nôh“ a môžu obývať miestnosť v tepelnom komforte, ktorý klasický spôsob vykurovania studených objektov zo svojej podstaty vylučuje.
Tepelná pohoda
Obrovskou výhodou novej generácie infrakúrenia je lepší pocit tepelnej pohody vo vykurovanom objekte. Na rozdiel od bežného konvekčného vykurovania dochádza k rýchlemu výškovému vyrovnávaniu teploty, takže podlaha je vždy teplejšia ako vzduch v úrovni hlavy stojaceho človeka. Nedochádza tak k pocitu „studených nôh“ a človek vďaka dopadajúcim infračerveným lúčom cíti príjemné teplo na celom tele. 